Vianoce v Holandsku: Sinterklaas, večer darčekov a spor o Zwarte Pieta

Kedy prichádza Sinterklaas do Holandska a prečo zo Španielska?

Sezóna sa začína prvú sobotu po 11. novembri, sviatku svätého Martina. Je to deň intocht, príchodu Sinterklaasa: vystúpi z parníka, vysadne na bieleho koňa a prejde mestom. Celoštátny príchod sa každý rok koná v inom prístave a vysiela sa naživo v televízii, potom má svoj vlastný príchod každé mesto. Kôň sa až do roku 2019 volal Amerigo, potom odišiel na odpočinok a nahradil ho Ozosnel.

Prečo zo Španielska? Nikto to nevie s istotou. Jedna teória poukazuje na jeho ostatky, ktorých polovicu v roku 1087 previezli z Myry do Bari na juhu Talianska. Najstarší prameň, ktorý spája Sinterklaasa so Španielskom, je napodiv americký: brožúra, ktorú v roku 1810 vydal v New Yorku John Pintard. Dnes sa deťom rozpráva, že svätec trávi zvyšok roka v Madride.

Moderná podoba svätca a jeho cesty vďačí veľa jednej knihe. V roku 1850 vydal učiteľ Jan Schenkman v Amsterdame knihu *Sint-Nicolaas en zijn knecht* („Svätý Mikuláš a jeho sluha“), prvú obrázkovú knihu, v ktorej má svätec hlavnú úlohu. Schenkman v nej spojil koňa, jazdu po strechách aj príchod zo Španielska a jeho úvodná báseň privádza svätca zo Španielska parníkom. Jeho pieseň *Zie ginds komt de stoomboot* („Pozri, tam pláva parník“) sa spieva dodnes. Kniha vychádzala ešte hlboko do 20. storočia, známe sú vydania z rokov 1880, 1905 a 1907, a pomohla z Mikulášskeho sviatku urobiť sviatok detí. Od roku 2001 má sezóna aj vlastné denné televízne spravodajstvo *Sinterklaasjournaal*, ktoré každý večer až do 5. decembra sleduje svätcove dobrodružstvá.

Čo sa deje na pakjesavond 5. decembra?

Keď svätec dorazí, deti „vyložia topánku“, po holandsky *schoen zetten*. Večer ju nechajú pri krbe, alebo v domoch bez krbu na vybranom mieste, pred spaním zaspievajú pieseň o Sinterklaasovi a do topánky vložia pre koňa mrkvu alebo jablko, často aj s obrázkom. Ráno je v topánke maškrta alebo malý darček.

Veľkým večerom je 5. december, predvečer svätcovho sviatku: pakjesavond, „večer darčekov“. Uprostred večera sa ozve hlasné klopanie alebo zvonenie pri vchodových dverách, o okno zarachotí hrsť pepernoten, a keď niekto otvorí, nikto tam nie je, len vrece darčekov na prahu. V Belgicku a vo veľkej časti južného Holandska prichádzajú darčeky radšej ráno 6. decembra, na sviatok svätého Mikuláša, tak ako v Lotrinsku na východe Francúzska.

Medzi dospelými a staršími deťmi sa večer často mení na hru: kocky alebo iné pravidlá rozhodujú, kto si darček vezme, podá ďalej alebo rozbalí, či kto musí splniť úlohu. U malých detí môže otázka, kto to klopal na dvere, trvať celé roky. Kedy a ako im povedať pravdu, čo platí rovnako aj pre Sinterklaasa, rozoberá náš sprievodca pre rodičov.

Básničky, prekvapenia a čokoládové písmená: rituály Sinterklaasa

Darček od Sinterklaasa sa nikdy neodovzdáva len tak. Patrí k nemu básnička, *Sinterklaasgedicht*, ktorú obdarovaný prečíta nahlas pred všetkými. Je napísaná hlasom Sinterklaasa alebo Pieta, ktorí vraj poznajú malé tajomstvá každého, a v jednoduchých rýmoch o dotyčnom rozpráva vtipné, jemne podpichujúce príhody. Samotný darček býva často ukrytý v prekvapení, ručne vyrobenom výtvore, ktorý treba roztrhať, aby sa človek dostal k tomu, čo je vnútri.

Sladkosti majú vlastnú abecedu. Čokoládové písmeno, *chocoladeletter*, má tvar S ako Sinterklaas, P ako Piet alebo začiatočného písmena mena dieťaťa. Dva malé keksíky, ktoré si cudzinci pletú, sa rozlišujú takto: pepernoten sú trochu tuhšie kúsky perníka a kruidnoten malé, okrúhle, chrumkavé keksíky s chuťou sušienok speculoos. Kedysi sa deťom hádzali po hrstiach; po niekoľkých príliš nadšených hodoch sa dnes zvyčajne radšej rozdávajú.

Večer 5. decembra kolujú tieto maškrty z ruky do ruky medzi darčekmi, zatiaľ čo sa básničky čítajú jedna po druhej. Ak chcete s deťmi piecť korenisté keksíky, pozrite si naše recepty, a o ďalšej návštevníčke, ktorá deťom plní pančuchy, talianskej Befane, si prečítajte náš článok o vianočných nosičoch darčekov.

Kto je Zwarte Piet, spoločník Sinterklaasa?

Sinterklaas cestuje s pomocníkmi, ktorí sa volajú Piet alebo Pieten. V tradičnej podobe, ktorú zvyčajne hrajú bieli herci, majú tvár natretú načierno, kučeravú parochňu, červené pery a náušnice: to je Zwarte Piet, „Čierny Peter“. Pomáhajú svätcovi, hádžu pepernoten a rozosmievajú deti. V Lotrinsku sprevádza svätého Mikuláša namiesto neho Père Fouettard, ktorý sa objavuje v našom článku o vianočných nosičoch darčekov.

Postava sa dostala do tlače vďaka knihe Jana Schenkmana, ktorá zobrazuje svätcovho sluhu ako mladého páža tmavej pleti v maurskom odeve. Rozhlas NPR pripomína, že sa preslávil v 50. rokoch 19. storočia, približne v čase, keď sa v Spojených štátoch stali populárnymi minstrelské predstavenia s bielymi hercami s načierno natretými tvárami, a že Holandsko zrušilo otroctvo vo svojich kolóniách až v roku 1863. Podľa toho istého zdroja pôvodný kostým napodobňoval spôsob, akým bohaté amsterdamské rodiny obliekali zotročené čierne deti, ktoré si priviezli z kolónií.

Jeho obhajcovia v ňom vidia niečo úplne iné. Podľa nich je Piet čierny preto, že lezie komínmi a zašpiní sa sadzami, a s farbou pleti to nemá nič spoločné. Od 20. storočia kolovali aj iné vysvetlenia, napríklad príbeh bývalého otroka, ktorého svätec oslobodil a ktorý sa objavoval v novinách v rokoch 1947 až 1954. V roku 2013 nepovažovalo túto postavu za rasistickú 92 percent Holanďanov oslovených v prieskume a pre mnohých zostáva šibalom zo spomienok na detstvo.

Prečo je Zwarte Piet v Holandsku sporný?

Kritika nie je nová: už v roku 1987 sa v jednej časti *Sesamstraat*, holandskej *Sezamovej ulice*, kládla otázka, či môže byť táto postava vnímaná ako rasistická. Celoštátnou témou sa spor stal v 10. rokoch 21. storočia. V roku 2011 upútal umelec Quinsy Gario pozornosť celej krajiny protestom pri príchode svätca v Dordrechte. Hnutie Kick Out Zwarte Piet, ktoré vedie okrem iných aktivista Jerry Afriyie, vedie kampaň každú sezónu. Mnohí čierni Holanďania hovoria, že ich niekto urážlivo nazval „Zwarte Piet“.

V auguste 2015 zverejnil Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie svoje pripomienky k Holandsku. Uznal, že tradíciu má mnoho ľudí v obľube, no konštatoval, že postava je niekedy stvárňovaná spôsobom, ktorý odráža negatívne stereotypy, a mnohí ľudia afrického pôvodu ju vnímajú ako pozostatok otroctva. Odporučil krajine nájsť „rozumnú rovnováhu, napríklad inú podobu postavy“. Ten istý text vyjadril znepokojenie nad násilím voči pokojným demonštrantom.

Spor sa občas preniesol do ulíc, s protestmi a protiprotestmi okolo príchodov Sinterklaasa, pri Dokkume v roku 2017 a v Haagu v roku 2019. Pre mnohých organizátorov to bol ďalší dôvod hľadať takú podobu sviatku, v ktorej by sa mohla nájsť každá rodina.

Roetveegpiet, kompromis

Postupne sa presadilo jedno riešenie: roetveegpiet, „Piet ušpinený od sadzí“, ktorý má na tvári len niekoľko čiernych šmúh, akoby práve vyliezol z komína. Televízia RTL ho prijala v roku 2016. Verejnoprávny vysielateľ NTR, ktorý pripravuje *Sinterklaasjournaal*, sa od roku 2014 postupne menil; v roku 2019 vystupovali pri celoštátnom príchode aj v relácii už len roetveegpieten. Premiér Mark Rutte 4. júna 2020 povedal v parlamente, že jeho názory prešli „veľkými zmenami“ a že stretol veľa ľudí, ktorí sa cítia diskriminovaní, pretože Piet je čierny, zároveň však uviedol, že nie je úlohou vlády zmenu vynucovať. Označil to za ľudovú kultúru, ktorá sa časom mení pod tlakom verejnej diskusie.

Názory sa posunuli, no zhoda nenastala. Podľa agentúry Ipsos I&O chcelo v roku 2016 zachovať úplne čierneho Zwarte Pieta 65 percent Holanďanov, v roku 2022 to bolo 33 percent a v novembri 2024 38 percent, zatiaľ čo približne 35 percent chcelo, aby ho nahradili iní Pieten. V roku 2019 podľa NPR výbory vo viacerých mestách vyradili Zwarte Pieta zo svojich sprievodov, kým zhruba tucet menších miest potvrdil opak. Mimo Holandska nahradil Surinam oslavu 5. decembra Dňom detí už v roku 2013 a Aruba túto postavu zakázala v roku 2020.

Ako slávia Holanďania Vianoce po Sinterklaasovi?

Vianoce, *Kerstmis*, prichádzajú tri týždne po večeri darčekov a trvajú dva dni. 25. december je Eerste Kerstdag, „prvý sviatok vianočný“, a 26. december Tweede Kerstdag, „druhý sviatok vianočný“. Oba sú štátnymi sviatkami, hoci mnohé obchody 26. decembra znova otvárajú. Existuje aj Santa na americký spôsob: je to Kerstman, „Vianočný muž“, a jazyk ho od Sinterklaasa jasne odlišuje. Vymieňanie darčekov na Vianoce sa ujíma, aj keď väčšina rodín si ich už dala 5. decembra.

Najtypickejším jedlom je gourmetten: každý si priamo pri stole na rozpálenej platni a v malých panvičkách pripravuje kúsky mäsa, zeleniny a malé palacinky. Krája sa aj kerststol, ovocný chlieb s malým ostrovčekom mandľovej hmoty uprostred každého plátku. Na stromčeku visia na stužkách *kerstkransjes*, malé keksíky v tvare venčeka. 25. decembra o 13.00 hodine prednesie kráľ Willem-Alexander vianočný prejav, ktorý vysielajú verejnoprávne aj komerčné stanice.

1. 1087Polovicu ostatkov svätého Mikuláša prevezú do Bari.
2. 1655Utrecht zakáže mikulášske pečivo od 1. do 8. decembra.
3. 1850Jan Schenkman vydá knihu Sint-Nicolaas en zijn knecht.
4. 2001V televízii sa vysiela prvý Sinterklaasjournaal.
5. 2015Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie sa vyjadrí k Zwarte Pietovi.
6. 2019Pri celoštátnom príchode len roetveegpieten; Amerigo prenecháva miesto Ozosnelovi.
7. 2020Mark Rutte vyhlási, že jeho pohľad na Zwarte Pieta sa zmenil.