Odkiaľ pochádza vianočná pančucha? Od topánky svätého Mikuláša po pančuchu zavesenú na krbe

Prečo sa na Vianoce vešajú pančuchy?

Neexistuje žiadny dokument, ktorý by hovoril: „v ten deň niekto zavesil prvú pančuchu“. Máme len legendu, legendu o svätom Mikulášovi, biskupovi v Myre v 4. storočí. Schudobnený otec nemôže dať svojim trom dcéram veno a chystá sa ich ponechať strašnému osudu. Mikuláš mu chce pomôcť bez toho, aby ho ponížil, a tak v noci príde a hodí otvoreným oknom mešec zlata.

Verzie sa líšia v jednom detaile, ktorý je pre nás veľmi dôležitý. V jednej sa zlato jednoducho kotúľa po podlahe. V inej, ktorú uvádza zoológ Desmond Morris vo svojej knihe Christmas Watching (1992), spadne do pančuchy zavesenej na sušenie pri ohni. Práve táto verzia sa ujala: tajný dar, ktorý sa v noci vloží do kusa odevu pri ohnisku.

Niektorí rozprávači nahrádzajú mešce tromi zlatými guľami. Tieto tri gule sa stali jedným zo symbolov svätého Mikuláša a zároveň aj znakom záložní, ktorých je patrónom. St. Nicholas Center, ktoré dokumentuje zvyky spojené so svätcom, uvádza, že sa často zobrazujú ako pomaranče alebo dokonca jablká. Vrátime sa k nim na dne pančuchy.

Celý príbeh biskupa, jeho účasť na koncile v Nicei v roku 325 a jeho relikvie odvezené do Bari v roku 1087 nájdete v článku Kto bol svätý Mikuláš?. Tu sledujeme len samotný predmet: topánku, potom pančuchu.

Pred pančuchou topánka: lotrinské dreváky a holandské topánky

Celé stáročia sa v Európe nič nevešalo: kládli sa topánky. Robilo sa to v predvečer 6. decembra, na svätého Mikuláša, a nie na Vianoce. Fondation Napoléon v článku o perníku a čokoláde na svätého Mikuláša opisuje scénu tak, ako sa prežívala v 19. storočí: večer deti položili svoje dreváky ku krbu a svätec prišiel s oslíkom naloženým maškrtami.

Obsah závisel od domácnosti. Ten istý článok hovorí o hračkách v topánkach zámožných rodín a o vlašských orechoch, lieskovcoch či medovníkoch v galošiach ostatných. Cituje aj belgického branca ubytovaného v kasárňach v Paríži, ktorý v mikulášsku noc roku 1809 dostal košík sladkostí od rodiny. V Lotrinsku, ktorého patrónom je svätý Mikuláš, sviatok 6. decembra nikdy nezanikol.

V Holandsku platí rovnaký princíp, len namiesto oslíka je kôň. Podľa St. Nicholas Center deti kladú topánku k oknu, dverám alebo k radiátoru, spolu s obrázkom, zoznamom želaní a mrkvou alebo senom pre Sinterklaasovho koňa. Niekedy aj s tanierikom vody. Ráno nájdu čokoládové mince, čokoládové písmeno so svojím začiatočným písmenom, pepernoten a drobné darčeky.

Až do 40. rokov 20. storočia nachádzali holandské deti darčeky v topánkach ráno 6. decembra. Dnes sa hlavná oslava koná večer 5. decembra pri rodinnom stole. Topánka však zostáva pred dverami niekoľko večerov po sebe v novembri a začiatkom decembra.

Francúzsko si topánku zachovalo aj v pesničkách. V piesni „Petit Papa Noël“, ktorú napísal Raymond Vincy na hudbu Henriho Martineta a v roku 1946 ju naspieval Tino Rossi, dieťa prosí Otca Vianoc, aby nezabudol na jeho malú topánku. Platňa drží rekord najpredávanejšieho singla vo Francúzsku.

Ako sa pančucha dostala do New Yorku?

Prechod od topánky k zavesenej pančuche možno vyčítať z newyorských textov zo začiatku 19. storočia. V roku 1809 vydáva Washington Irving svoje Dejiny New Yorku, satirickú kroniku holandskej kolónie. V prvom vydaní píše, že za guvernéra Petera Stuyvesanta sa svätý Mikuláš nikdy nezaobišiel bez darčekov ani bez „zavesenia pančuchy do komína“. V prepracovaných vydaniach, ktoré nasledujú, sa zvyk stáva „zbožným obradom“ prvých osadníkov a pančucha sa ráno vždy nájde „zázračne naplnená“.

Irving píše ako humorista a nič nedokazuje, že osadníci v 17. storočí to naozaj tak robili. Text však obraz ustálil. O rok neskôr, 6. decembra 1810, si John Pintard objednal u rytca Alexandra Andersona grafiku na prvú mikulášsku večeru New-York Historical Society. St. Nicholas Center ju opisuje ako prvé americké zobrazenie svätca: vidno na nej detské maškrty v pančuchách zavesených na krbe.

1. 1809Washington Irving spomína pančuchu zavesenú v komíne na svätého Mikuláša.
2. 1810Grafika Alexandra Andersona ukazuje pančuchy plné maškŕt zavesené pri ohnisku.
3. 1821V brožúrke The Children’s Friend prechádza Santeclaus „každý Štedrý večer“ popri detských posteliach a pančuchách.
4. 1823Báseň „A Visit from St. Nicholas“ sa začína pančuchami zavesenými na krbe „starostlivo“.

Brožúrka z roku 1821, ktorú v New Yorku vydal William B. Gilley, má dvojnásobný význam. Po prvé, návšteva sa už nekoná 6. decembra, ale na Štedrý večer. Po druhé, návštevník videl v domoch „postele a pančuchy“, čo ukazuje, že čitateľ už tento predmet očakáva. Pre neposlušné deti tá istá brožúrka pripravila dlhý čierny brezový prút, ktorý dostanú namiesto hračiek.

O dva roky neskôr, 23. decembra 1823, uverejnil Troy Sentinel bez podpisu báseň, ktorá bude v roku 1837 pripísaná Clementovi Clarkovi Moorovi a ktorú si on sám prisvojí vo svojich Poems v roku 1844. Jej tretí verš pančuchu natrvalo usadí: „The stockings were hung by the chimney with care“. Ďalej sa návštevník bez slova pustí do práce a naplní všetky pančuchy, než vystúpi späť komínom. O tomto poslednom geste si prečítajte článok Prečo Santa prichádza komínom?.

Odkedy sa pančucha vešia v Anglicku a inde?

Vo Veľkej Británii sa tradičná postava volá Father Christmas. Dlho stelesňuje skôr sviatok a hostiny, než by nosil darčeky. Knižnica Kongresu v článku na svojom blogu Folklife Today, ktorý v roku 2018 napísal Stephen Winick, kladie príchod americkej mytológie so saňami a lietajúcimi sobmi do 60. rokov 19. storočia.

Obe postavy splývajú v 70. rokoch 19. storočia. Ten istý článok cituje Oxford Dictionary of English Folklore: v roku 1883 francúzsky návštevník v Anglicku píše ako o všeobecne známej veci, že Father Christmas schádza komínmi a dáva do pančúch hračky a cukríky.

Taliansko má vlastnú pančuchu, ktorá s Vianocami nemá nič spoločné. Befana, stará žena na metle, prichádza v noci z 5. na 6. januára, v predvečer Troch kráľov, a napĺňa maškrtami pančuchy dobrých detí. Ostatné dostanú uhlie. Predstavujeme ju spolu s ďalšími nositeľmi darčekov v článku Kto nosí vianočné darčeky vo svete?.

Čo sa dáva do vianočnej pančuchy?

Angličtina má na to slovo: stocking stuffers, vo Veľkej Británii stocking fillers. Označuje drobné darčeky, ktoré sa zmestia do pančuchy, na rozdiel od balíčkov pod stromčekom. V niektorých rodinách sa pančucha otvára ako prvá, hneď po zobudení, skôr než vstanú dospelí. V iných tvorí väčšinu detských Vianoc.

Prečo je na dne pančuchy pomaranč?

Pomaranč priamo odkazuje na legendu. St. Nicholas Center vysvetľuje, že zlato, ktoré daroval Mikuláš, sa často zobrazuje ako zlaté gule, ktoré zas symbolizujú pomaranče alebo jablká. Pomaranč vložený úplne na dno pančuchy teda pripomína svätcov dar.

A uhlie?

Hrozba uhlím patrí do tej istej rodiny ako brezový prút z brožúrky z roku 1821. Podľa západnej tradície dieťa, ktoré sa počas roka správalo zle, dostane len kúsok uhlia. V Holandsku sa kedysi hovorilo o zemiaku alebo malom vrecúšku soli. Talianska Befana zas necháva uhlie deťom, ktoré neboli dobré.

• Pomaranč alebo mandarínka na pamiatku zlata svätého Mikuláša.
• Vlašské orechy a lieskovce, ako v galošiach z 19. storočia.
• Čokoládové mince, ktoré prišli z holandských topánok.
• Čokoládové písmeno so začiatočným písmenom dieťaťa.
• Malá hračka, ceruzka, knižka vo vreckovom vydaní.
• Odkaz napísaný Santovou rukou.

Tento posledný bod je špecialitou nášho domu. Deti, ktoré napísali Santa Clausovi, vedia, že odpoveď sa môže skrývať na dne pančuchy rovnako ako v poštovej schránke.

Kam zavesiť pančuchu, keď nemáte krb?

Na začiatku si deti jednoducho vzali jednu zo svojich bežných pančúch. Potom prišli pančuchy vyrobené špeciálne na sviatky, väčšie a zdobené. Dnes si ich mnohé rodiny šijú samy a vyšívajú na ne meno každého člena, aby si Santa nepomýlil adresáta.

Krb už nie je povinný. Pančuchy vídať zavesené na čele postele, na kľučke dverí, na nízkom konári stromčeka alebo na zábradlí schodiska. Tradícia hovorí len to, že musia byť prázdne, na očiach a pripravené skôr, než deti zaspia. Brožúrka z roku 1821 hovorila o posteliach rovnako ako o pančuchách.

Vo Francúzsku majú tí, čo uprednostňujú topánku, na svojej strane celú históriu: je o niekoľko storočí staršia ako pančucha. Nič nebráni urobiť oboje, topánku na svätého Mikuláša 6. decembra a pančuchu na 24. decembra. Aby sa vám čakanie medzi oboma dátumami nezdalo dlhé, náš adventný kalendár otvára jedno okienko denne.