Vianoce v Japonsku: Santa-san, vyprážané kura, jahodová torta a večer pre zaľúbencov

Slávi Japonsko Vianoce?

Áno, ale po svojom. Podľa japonskej Agentúry pre kultúrne záležitosti mala krajina koncom roka 2021 približne 1,9 milióna kresťanov, teda 1,1 % obyvateľstva. Vianoce, クリスマス (*kurisumasu*), tu teda nemajú takmer nič náboženské: sú to sviatky sezóny, výkladov a svetiel, bez dňa voľna. Skutočným zimným rodinným stretnutím je Nový rok, お正月 (*o-šógacu*), ktorý zvyčajne trvá do 4. januára.

Kresťanstvo prišlo skoro, no potom bolo z krajiny vymazané na viac ako dve storočia. Jezuita František Xaverský sa v roku 1549 vylodil v dnešnej prefektúre Kagošima. V roku 1552 zhromaždil jeho spoločník Cosme de Torres japonských veriacich v provincii Suó, dnešnom Jamaguči, na vianočnú omšu, ktorá sa považuje za prvú v krajine. V roku 1587 edikt Tojotomiho Hidejošiho zakázal misie. Po povstaní v Šimabare v roku 1638 zakázal šógunát Edo kresťanstvo na viac ako dve storočia; tajne ho praktizovalo len niekoľko „skrytých kresťanov“ v okolí Nagasaki a na ostrovoch Amakusa.

Santa Claus však prišiel bez pomoci Cirkvi. Japonci ho volajú サンタクロース (*Santa Kurósu*) a dôvernejšie サンタさん (*Santa-san*), so zdvorilostnou príponou, vďaka ktorej je ako známy rodiny. Ďalšie spôsoby, ako sa Santa Clausovi hovorí, sme zhromaždili v našom článku o jeho menách vo svete.

Ako sa Vianoce dostali do Japonska?

Vianoce sa vracajú s otvorením krajiny v ére Meidži, a najprv cez obchody. Podľa časopisu Zoom Japon umiestnil obchod s dovážanými potravinami 明治屋 (Meidi-ya) svoje prvé vianočné ozdoby v roku 1900, po presťahovaní z Jokohamy do Ginzy, elegantnej štvrte Tokia. Fotografia z éry Taišó ukazuje jeho výklad s nápisom „MERRY XMAS“ a štítom, ktorý zrejme zobrazuje Santa Clausa. Jeho zakladateľ Isono Hakaru študoval v Anglicku a chcel znovu vytvoriť to, čo tam videl. Básnik Masaoka Šiki, 正岡子規, napísal haiku o Vianociach už v roku 1892, ako 25-ročný. V ére Taišó plnia časopisy pre chlapcov a dievčatá svoje decembrové čísla vianočnými príbehmi a ilustráciami a v roku 1925 vychádzajú prvé japonské vianočné známky, ktoré dostávali darcovia v kampani proti tuberkulóze.

Dátum potom ustálila náhoda v kalendári. Cisár Taišó zomrel 25. decembra 1926 a zákon o sviatkoch vytvoril na tento deň pamätný deň. Dvadsať rokov bol teda 25. december v Japonsku dňom voľna, z dôvodu, ktorý s Vianocami nemal nič spoločné. V roku 1928 mohol denník Asahi Šinbun napísať, že Vianoce sa stali každoročnou udalosťou a deti Santa Clausa zbožňujú. V decembri 1931 Mijako Šinbun oznámil, že Vianoce zavítajú do viac ako 7 400 kaviarní.

V roku 1948 bol deň cisára Taišó zrušený a 25. december sa opäť stal obyčajným pracovným dňom. Sviatkom sa takmer stal aj druhýkrát: v rokoch 1989 až 2018 pripadali narodeniny cisára Akihita, štátny sviatok, na 23. decembra a mnohým rodinám dávali voľný deň tesne pred Vianocami. Od roku 2020 sa narodeniny cisára Naruhita oslavujú 23. februára.

1. 1549František Xaverský sa vylodí v dnešnej prefektúre Kagošima.
2. 1552Prvá známa vianočná omša, v provincii Suó.
3. 1638Kresťanstvo je zakázané na viac ako dve storočia.
4. 1900Meidi-ya umiestni v Ginze svoje prvé vianočné ozdoby.
5. 1926Cisár Taišó zomiera 25. decembra, ktorý sa stáva sviatkom.
6. 1948Dvadsiaty piaty december je opäť obyčajným dňom.
7. 1974Prvá vianočná kampaň KFC Japonsko.

Prečo Japonci jedia na Vianoce KFC?

Všetko sa začalo reklamnou kampaňou. V roku 1974 spustil Kentucky Fried Chicken, ktorý prišiel do Japonska o niekoľko rokov skôr, svoju prvú vianočnú akciu so sloganom „Kentucky for Christmas“, クリスマスにはケンタッキー (*Kurisumasu ni wa Kentakkí*). Ponuka spájala vedro vyprážaného kuracieho mäsa a fľašu vína, na oslavu medzi dospelými. Podľa rozprávania spoločnosti vraj nápad prišiel od zamestnanca, ktorý v jednej tokijskej reštaurácii počul zahraničného zákazníka sťažovať sa, že v Japonsku nemôže nájsť morku.

Stávka vyšla nad všetky očakávania. Dnes je 24. december pre KFC Japonsko najrušnejším dňom v roku, s tržbami zhruba desaťnásobnými oproti priemernému dňu. Predobjednávky sa otvárajú už koncom októbra a japonská turistická organizácia uvádza, že zákazníci si rezervujú týždne vopred a potom celé hodiny stoja v rade, aby si objednávku vyzdvihli. Podľa magazínu Fortune zaznamenalo KFC Japonsko v roku 2018 medzi 21. a 25. decembrom tržby približne 68 miliónov dolárov, takmer 10 % svojho ročného obratu.

Sviatočné menu sa každý rok mení, s prílohami, ozdobnou škatuľou a pamätným tanierom. Pred reštauráciami sú sochy plukovníka Sandersa, zakladateľa reťazca, v životnej veľkosti na túto sezónu oblečené ako Santa Claus. Časopis Zoom Japon považuje tento zvyk sláviť Vianoce s vyprážaným kuracím mäsom za pravdepodobne jedinečný na svete a západných návštevníkov stále pobaví.

Čo je japonská vianočná torta?

Japonská vianočná torta, クリスマスケーキ (*kurisumasu kéki*), nie je ani vianočné poleno, ani puding. Je to veľmi ľahký piškótový korpus, plnený a potretý šľahačkou, ozdobený celými jahodami, často s malým cukrovým Santa Clausom alebo čokoládovou tabuľkou. Je červeno-biela, vo farbách japonskej vlajky, objednáva sa vopred a v decembri ju predávajú vo všetkých pekárňach.

Jej príbeh vedie cez firmu 不二家 (Fudžija), reťazec cukrární po celej krajine. Podľa japonskej národnej turistickej organizácie pomohol tradíciu ustáliť slogan Fudžije z roku 1922 „Jedzme na Vianoce tortu!“. Torta, ako ju poznáme, sa rozšírila hlavne po vojne: podľa Zoom Japon vytvorila Fudžija jej prototyp začiatkom 50. rokov, počas baby boomu, keď sa šľahačka a jahody stali znakmi obnovenej prosperity.

Torta dokonca dala vzniknúť výrazu. V 80. rokoch sa slobodným ženám nad 25 rokov prezývalo „vianočná torta“, podobne ako tortám, ktoré po 25. decembri zostanú nepredané a rýchlo strácajú hodnotu. Podľa Zoom Japon je tento výraz dnes zriedkavý, pretože mnohé Japonky sa vydávajú neskôr alebo vôbec a byť slobodná po 25. roku už nie je stigmou. Ak chcete s deťmi upiecť sviatočnú tortu, pozrite si naše recepty.

Prečo je Štedrý večer v Japonsku sviatkom zaľúbených?

V Japonsku sa 24. december viac podobá na Valentína než na rodinnú večeru. Páry si rezervujú stôl v reštaurácii, prechádzajú sa pod svetelnou výzdobou, navštevujú vianočné trhy v nemeckom štýle a vymieňajú si darčeky. Tieto večery sprevádza jedna pieseň: クリスマス・イブ („Christmas Eve“) od 山下達郎 (Tacuró Jamašita), ktorá vyšla na jeho albume *Melodies* v roku 1983.

Pieseň sa preslávila vďaka reklamám železničnej spoločnosti JR Central na jej „Xmas Express“. V roku 1990 sa dostala na prvé miesto rebríčka predajnosti, predalo sa jej takmer dva milióny kusov a už viac ako tridsaťpäť rokov sa každú vianočnú sezónu vracia do rebríčka sto najpredávanejších. Rodina však na Štedrý večer nezmizla: v roku 2009 zistil prieskum obchodného domu Printemps Ginza, že 53 % slobodných trávi 24. december s rodinou a 47 % na rande.

Svetelná výzdoba patrí k scenérii. Najdojímavejšia je azda Luminarie v Kóbe, 神戸ルミナリエ, ktorá vznikla v decembri 1995 na počesť obetí veľkého zemetrasenia Hanšin-Awadži z januára toho istého roka. Na Hokkaide osvetľuje slávnosť Jukitoro v kúpeľoch Džózankei Onsen približne 2 000 sviečkami okolie svätyne Džózankei.

Ako nosí Santa Claus darčeky v Japonsku?

Len málo japonských domov má komín. Podľa zvyku teda darčeky prichádzajú v noci z 24. na 25. decembra a ráno sa ocitnú vedľa detského vankúša, 枕元 (*makuramoto*). Japonská turistická organizácia uvádza, že veľa detí si predstavuje, že Santa Claus sa objaví ako zázrakom, bez toho, aby šiel komínom. Tá istá organizácia pripomína, že väčšina zimných darčekov sa vymieňa skôr na Nový rok, keď sa rodiny stretávajú.

Školy už vtedy majú koncoročné prázdniny a krajina sa prepína na Nový rok. Cestou si Japonsko dopraje ešte jeden hudobný rituál: Beethovenovu Deviatu symfóniu, 第九 (*daiku*), ktorá sa na konci roka hrá všade. V Osake ju spieva po nemecky zbor s 10 000 ľuďmi. Ak chce vaše dieťa poslať Santa-sanovi svoj zoznam pred 24. decembrom, naša stránka list Santa Clausovi je otvorená celý rok.